IsiNdebele 


UmNyango WezePilo


UBULWELWE BOKUTHWEBULEKA KOMZIMBA (ISTROWUKU)

INGABE USENGOZINI? 

UMHLAHLANDLELA WEENGULI EKUKHANDELWENI KOBULWELWE BOKUTHWEBULEKA KOMZIMBA (ISTROWUKU)

Khuyini IStrowuku? 
IStrowuku senzeka lokha umthambo weengazi onikela ubuchopho i-oksijini nezakhamzimba nawuthikanyezwako begodu kwenzeke ukulimala ebuchotjheni. 

Kwenzekani Ngemva KweStrowuku? 
Iindawo ezihlukeneko zobuchopho zilawula imisebenzi ehlukeneko yomzimba efana nokukhamba, ukukhuluma, ukuzwa nokubona. Ukonakala kileziindawo kuzakuthinta imisebenzi ezilawulako. Ukurholophala kwezitho zomzimba, namkha imiraro yokukhuluma, ijayelekile ngemva kwestrowuku kodwana abantu abanengi balulama kuhle ngebanga lokobana ezinye iindawo zobuchopho ziyayenza lemisebenzi. 

NGINGENZANI UKUKHANDELA ISTROWUKU? 
IZINTO EZIYINGOZI EZINGEZE ZATJHUGULULWA
Ubudala  
Umuntu nasele amdala yinengi ingozi yokobana abanjwe strowuku.
Ubulili
Amadoda asengozini ekulu yokubanjwa strowuku kunabomma.
Umlando womndeni 
Kunengozi ekulu nayikuthi ilungu lomndeni linobunye bamalwelwe wemithambo, ubulwelwe betjhukela, umfutho weengazi, istrowuku namkha ubulwelwe bemithambo obaziwa nge-coronary. 
                         IZINTO EZIYINGOZI EZINGATJHUGULULWA 
Umfutho weengazi 
Ukuphakama komfutho weengazi mbulalibuthule oyingozi, umfutho weengazi kufanele uhlolwe njalo nje. 
Ukubhema 
Ukubalekela ukubhema kungakuvikela estrowukini, ihlaselo lehliziyo kanye nehlaselo lesikhatjhana lokwehla kokunikela iingazi ezithweni zomzimba (okuyi-TIA). Lisa ukubhema.
Ubulwelwe behliziyo / i-arrhythmia (ukungabethi kuhle kwehliziyo)
Into eyingozi khulu ebulwelweni behliziyo evamise ukubanga istrowuku esivala imithambo yeengazi yehloko.  
Ubulwelwe betjhukela
Ukulawulwa okuhle kobulwelwe betjhukela ngokusikinya umzimba/ ukudla kuhle kanye nokwelatjhwa kuqakathekile. 
Amafutha amanengi eengazini
Ukulawulwa okuhle kwamafutha amanengi emzimbeni ngokudla okunamafutha amancani kanye/ namkha nokwelatjhwa kuqakathekile.  
Ukuhlangahlangana kwemithambo yeengazi
Ukuvuvuka kwamalunga wamaseli amakhulu, ukuthintwa khulu ziindaki, ukuthembela ekhokheyinini (cocaine), ubulwelwe bokutshwayelwa kwemithambo (i-TB, iSifilisi (Syphilis), neNtumbantonga). 
Ukunona khulu
Iinguli ezinone khulu zisengozini ekulu yokuthola ubulwelwe betjhukela nomfutho weengazi ophakemeko Yidla kuhle, uhlale uphile kuhle.  
Utjwala 
Ukusela utjwala khulu okuragela phambili kungabanga istrowuku. Yehlisa ukusela utjwala.   


KHUMBULA: IPILWAKHO ISEZANDLENI ZAKHO 
NGIMAPHI AMATSHWAYO WOKUYELELISA AJAYELEKILEKO WESTROWUKU? 
* Ukuphelelwa mamandla, namkha ukuthamba kobuso nomkhono namkha inyawo namkha womabili amahlangothi womzimba.
* Ukungasaboni msinya namkha ukwehla kwezinga lokubona elihlweni linye namkha womabili. Ukuthoma ukubona izinto ngazimbili. 
* Ukukhuluma budisi namkha ubudisi ekuzwisiseni.
* Ukutsirimezeka, ukungasakwazi ukujama kuhle namkha ukuwa okungahluthulekiko namkha ukungasakwazi ukukhamba kuhle. 
* Ukuphathwa yihloko (evamisileko nemsinyana) namkha amatjhuguluko angahluthulekiko emukghweni wokuphathwa yihloko.
 
LINGANISA BONA USENGOZINI ENGANGANI YOKUTHOLA ISTROWUKU NGOKUZALISA IPHEPHAMBUZWELI 

ABOMMA 




1. Umfutho Okhambisana 
     Nokurhunyela   
     Kwehliziyo 
     Nayipompa 
     Iingazi
Nayikuthi awuseli iinhlahla zokwehlisa umfutho weengazi begodu inomboro yakho yokuthoma nephezulu yokulinganisa umfutho weengazi yi:
 
          namkha
Nayikuthi usela iinhlahla ezehlisa umfutho weengazi begodu  inomboro yakho yokuthoma nephezulu yokulinganisa umfutho weengazi yi:
          
    



2. Ubulwelwe beTjhukela
Nayikuthi unomlando wobulwelwe beTjhukela: 

Nayikuthi awunawo:

3. Ukubhema Isegerede 
Nawubhemako: 
Nawungabhemiko: 

4. Nawunobulwelwe Bemithambo Yehliziyo 
Nayikuthi unomlando wobulwelwe bemithambo yehliziyo (ukuhlaselwa yihliziyo, amahlaba esifubeni, imithambo yeengazi yehliziyo evalekako, imithambo evalekileko eenyaweni namkha ukubhalelwa kwehliziyo ngebanga lokuvaleka) ngaphandle kwestrowuku:
Awunamlando:  

      5. I-Artial Fibrillation
Nawunomlando walomhlobo wokubetha msinya kwehliziyo okungakhambisaniko:
Awunawo: 

6. Ukusebenzisa Umzimba
Ukungazithabululi:
Ukuzithabulula kancani, okulingeneko namkha okukhulu:
AMAPHUZU


85 ? 94
95 ? 106
107 ? 118
119 ? 130
131 ? 143
144 ? 155
156 ? 167
168 ? 180 
181 ? 192 
193 ? 204
205 ? 216





85 ? 94
95 ? 106
107 ? 118
119 ? 130
131 ? 143
144 ? 155
156 ? 167
168 ? 180 
181 ? 192 
193 ? 204
205 ? 216











INANI LOKE LOKUNIKELWA KWAMAPHUZU
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10





0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10





3

0



3
0

















2
0






5
0



1


0











0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10

INANI LOKE LOKUNIKELWA AMAPHUZU (Abomma)
Ukunikela Amaphuzu: 0-4 wamaphuzu = yingozi encani. Amaphuzu ama-5-10 = yingozi elingeneko. Amaphuzu ali-11 ukuya phezulu = yingozi ekulu.
Tjheja: Ukunikelwa kwakho amaphuzu kusilinganiso sengozi engakwehlela nasimadanisa nesitjhaba soke. 



ABOBABA



5. Umfutho Okhambisana 
     Nokurhunyela   
     Kwehliziyo 
     Nayipompa 
     Iingazi
Nayikuthi awuseli iinhlahla zokwehlisa umfutho weengazi begodu inomboro yakho yokuthoma nephezulu yokulinganisa umfutho weengazi yi:
 
          namkha
Nayikuthi usela iinhlahla ezehlisa umfutho weengazi begodu  inomboro yakho yokuthoma nephezulu yokulinganisa umfutho weengazi yi:
          
    


6. Ubulwelwe beTjhukela
Nayikuthi unomlando wobulwelwe beTjhukela: 

Nayikuthi awunawo:

7. Ukubhema Isegerede 
Nawubhemako: 
Nawungabhemiko: 

8. Nawunobulwelwe Bemithambo Yehliziyo 
Nayikuthi unomlando wobulwelwe bemithambo yehliziyo (ukuhlaselwa yihliziyo, amahlaba esifubeni, imithambo yeengazi yehliziyo evalekako, imithambo evalekileko eenyaweni namkha ukubhalelwa kwehliziyo ngebanga lokuvaleka) ngaphandle kwestrowuku:
Awunamlando:  

      5. I-Artial Fibrillation
 Nawunomlando walomhlobo wokubetha msinya kwehliziyo okungakhambisaniko:
Awunawo: 

7. Ukusebenzisa Umzimba
Ukungazithabululi:
Ukuzithabulula kancani, okulingeneko namkha okukhulu:
AMAPHUZU


97 ? 105
106 - 115
116 ? 125
126 ? 135
136 ? 145
146 ? 155
156 ? 165
166 ? 175 
176 ? 185 
186 ? 195
196 - 205 





97 ? 105
106 ? 112
113 ? 117
118 ? 123
124 ? 129
130 ? 135
136 ? 142
143 ? 150 
151 ? 161 
162 ? 176
177 ? 205











INANI LOKE LOKUNIKELWA KWAMAPHUZU
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10





0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10




2

0



3
0

















4
0






4
0



1


0











0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10


INANI LOKE LOKUNIKELWA AMAPHUZU (Abobaba)
Ukunikela Amaphuzu: 0-4 wamaphuzu = yingozi encani. Amaphuzu ama-5-10 = yingozi elingeneko. Amaphuzu ali-11 ukuya phezulu = yingozi ekulu.
Tjheja: Ukunikelwa kwakho amaphuzu kusilinganiso sengozi engakwehla nasimadanisa nesitjhaba soke. 






1


