Profile (Maize) 630 words								English
Tsebana le… Victor Mahlinza
Instructions:
Folio strap: Tsebišo 
Byline: Jurie Mentz, molomaganyi wa profense wa Lenaneotlhabollo la Balemi la Grain SA 
Photo: Use pic of Victor
Sibongile Victor Michael Mahlinza o belegetšwe kua Estcourt ka la 14 Julae 1961, mme a golela tikologong ya Ntabamhlophe (White Mountain). O ile a thoma dithuto tša gagwe tša praemari ka 1968 sekolong sa Cornfield Primary School. Ka 1976 o ile a tsena sekolo sa Mtshezi High School fao a feditšego mphato (grade) wa 11 ka 1982. 
Ka 1983 Victor a ya Gauteng (Johannesburg) fao a šomilego bjalo ka mongwaledi wa khamphani ya kago/popego (construction contractor). Morago ga fao a šoma bjalo ka mmolokedi khamphaneng ya dikhemikhale gona moo Gauteng go fihla ka 1986. Mengwageng ya 1987 - 1988 Victor e be e le mootledi wa dilori khamphaneng ya M & L Distributors. Go tloga ka 1989 go fihla ka 1995 o ile a šomela AMCA Construction bjalo ka mokontrakanyane (subcontractor), a iša diphahlo go bareki ba tšona. Ka 1996 Victor a gopola go ba motšweletši mme a boela gae. O thomile go lema ka dipholo. O rekile trekere ya gagwe ya mathomo ka 2003. 
Bophelo lapeng
Victor o nyetše Linah mme ba šegofaditšwe ka bana ba bahlano – basetsana ba bararo le bašemane ba babedi. Fikile (26) o na le bana ba babedi. Sizwe (19) o feditše mphato wa marematlou (grade 12) Kholetšheng ya Temo ya Zakhe kua Pietermaritzburg mme a phasa le dithuto tša merogo Kholetšheng ya Buhle kua Delmas. Gonabjale o šoma le tatagwe, Victor, polaseng ya gagwe. Zandile (15) o bala mphato wa senyane (grade 9) sekolong sa Abantungwa High School, mola Mpumelelo (11) a bala mphato wa bone (grade 4) sekolong sa Mathamo Primary School. 
Victor o beeleditše le Norah mme ba na le bana ba bararo – mošemane le basetsana ba babedi. Ayanda (24) o feditše mphato wa marematlou (grade 12) sekolong sa Mtshezi High School mme a ithutela setifikeiti ya N3 ya Boentšinere bja Segae (Civil Engineering) Kholetšheng ya Theknikhale ya Berea kua Durban. Ayanda le yena o šomišana le tatagwe polaseng. Barwedi ba gagwe ba babedi, Thakasile (20) le Bongeka (12), ba sa tsena sekolo – Thakasile o bala mphato wa lesometee (grade 11) sekolong sa Abantungwa High School, mola Bongeka a bala mphato wa boselela (grade 6) sekolong sa Mathamo Primary School. 
Victor o na le ditrekere tše pedi, e lego Massey Ferguson 440 4 x 4 le Massey Ferguson 5465, le koloi ya Colt 2.8. O sa tlo kgona tše kgolo temong ka ge a goletše tikologong ya bolemi. O na le pono le gona o na le sebete sa go kgona ditlhohlo tše di lebanego motšweletši. 
O lefela dibjalo tša gagwe bjang?
Victor ga a diriše tšhelete ya go adingwa, yena o itefela ditshenyegelo tša gagwe, seo e lego bothata go yena gonabjale ka ge a diriša kudu nagakopanelo, le gona o hira dihektare tše e ka bago tše lesomehlano tša nagatemego go motšweletšikgwebo. 
O tšea kae dinyakwapšalo tša gagwe?
O reka dinyakwapšalo (inputs) tša gagwe tšohle go TWK kua Winterton, mola a reka dikhemikhale tša gagwe go Farmers Agri-Care gona fao Winterton. Victor o reka peu thwii go Pannar le Monsanto mme o kgotsofetše kudu ka tirelo ye a e amogelago go bahlankedi ba barekiši ba dinyakwapšalo. 
Tema ye e kgathwago ke ba Mmušo temong ke efe mme ba e phethagatša bjang?
Victor o bona tema ye e kgathwago ke ba Kgoro ya Temo e le ye e kgotsofatšago kudu ka ge ba mo thuša gabotse, mme o kgolwa gore ba phethagatša mošomo wa bona ka tshwanelo. Kgoro ya Temo ya gae e thušitše batšweletši go bjalela SAB lehea le lesehla. Katlego ya Victor temong e theilwe godimo ga peakanyo ye botse le go šoma ka maatla. 
Seo a bonago gore e ka ba tšhošetšo mabapi le tšwelopele le katlego ya gagwe ke sefe?
O bona gore tšhošetšo ye kgolo mabapi le tšwelopele ya gagwe e ka ba go hlaelwa ke tšhelete ya go thekga dibjalo tša gagwe go fihla kgatong ya papatšo. Ditshenyegelo tše di sepelelanago le mošomo le tšona di a mo hlobaetša. 
Dintlha tša bolemi bja gagwe tšeo a ka ratago go di kaonafatša ke dife?
Victor o rata go kaonafatša thuo ya gagwe ya dikgomo le dipudi ka ge a bona e le ntlha ye bohlokwa kudu ya go tiiša tšweletšo ya gagwe ya dibjalo. Maano a gagwe a phologo a lenyaga ke pharologanyo (diversification), seo se bonalago maitekelong a gagwe a go bjala lehea, dinawa tše di omilego, merogo le ge e ka ba tšhikori (chicory) ye a e bjalelago Nestlé ka kontraka. 
